Canon EOS R verzus šport

Nedávno som pre vás testoval novinku Canon EOS R. Tí, ktorí ste recenziu nevideli, môžete tak spraviť tu. Počas nášho testu sme mali k dispozícii demo verziu. Bez RAW podpory. Dnes je ale situácia iná. Dostali sme Canon EOS R na dlhodobé testovanie. A predovšetkým ostrý kus a s najnovším firmwarom 1.2! A to teda spravilo veľmi veľký rozdiel…

Počas nášho nedávneho fotografického workshopu bola možnosť vyskúšať, ako tento fotoaparát zvládne taký extrémne rýchly a nepredvídateľný šport ako je vodný slalom. A aj to – ako bude spolupracovať cez adaptér s extrémne dlhými ohniskami – 400 alebo 600mm.

Kompatibilita EOS R a dlhých objektívov

Na moje veľmi milé prekvapenie som vôbec nepostrehol rozdiel v rýchlosti zaostrovania medzi Canon EOS R a mojou Canon EOS 1DX mark II. Rozprávame sa o rýchlosti zaostrovania pri statickej situácii. Pri použití „normálnych“ ohnísk, akým je napriklad 70-200 f/2.8 či 24-70f/2.8, ma to neprekvapuje. Predpokladal som, že pri nasadení ultra dlhých objektívov to bude pomalšie. Predsa len batéria musí zvládnuť roztočiť obrovské šošovky, aké sa nachádzajú v Canon 400 f/2.8 prípadne 600 f/4. Výkon batérie to však zvládol. A nielen to! Batériu to ani extrémne nemíňalo. Je pravda, že som fotil dosť veľa do série a iba cez hľadáčik. Ale aj napriek kombinácií s ultrateleobjektívmi sa mi podarilo na jednu batériu nafotiť skoro 1300 fotografií. Čo na bezzrkadlový systém vôbec nie je také zlé. Akurát to vyzeralo trošku vtipne. Obrovský ultrateleobjektív a mini fotoaparát.

Ostrenie na Canon EOS R

Ostrenie bezzrkadlovkových systémov je kategória sama o sebe. DualPixel AF poznajú najmä kameramani. Canon dlhé roky vyvíjal systém ostrenia na bezzrkadlovky a nikto si to nevšimol. Mali teda veľmi veľa času na to, aby ho vyšperkovali do dokonalosti. A aj sa im to podarilo. Ale extrémne zlé podmienky, kde jazdca vidíte na rádovo sekundu a zas zmizne za vodu, a pomedzi to skáče krížom krážom na vlnách? To už je iná kategória!

Verdikt na ostrenie som sa preto rozhodol rozdeliť na dve časti. Automatický výber ostrenia a single point. Samozrejme, šport akým je práve vodný slalom, sa aj na bežných zrkadlovkách fotí na single point. Aj na rokmi prepracovanom ostrení to proste automatický výber nezvláda. Fotoaparát nevie presne, akú chcete kompozíciu, ani čo je váš objekt. Predsa len – všetko je v pohybe. A tak zaostrí, čo mu príde najlepšie. 🙂

Automatický výber ostriaceho bodu

Automatický výber ostrenia alebo face detection resp. eye detection. Canon to má všetko v jednom. Ako bonus oproti zrkadlovke je tam perfektná voľba výberu objektu. Vy si vyberiete a fotoaparát sa to snaží sledovať. Pri bežnom fotení to funguje na 99.99 %. Pri fotení športu som od toho neočakával až tak veľa, popravde sám si neviem predstaviť ten algoritmus, ktorý by vyhodnotil, že napríklad toto je tvár. Objekt sa totiž stále otáča, sem-tam sa schová za helmu, potom popred ňu vyšplechne voda a nakoniec celá zmizne a za pol sekundy sa zas objaví.

Úplná automatika ma nesklamala. Jednoducho nefungovala. 🙂 Fotoaparát síce zaostril , dokonca väčšinou aj pri prvom zaostrení trafil tvár, ale ďalej to už bola katastrofa. A ani sa nečudujem. V zábere sa hýbalo asi všetko a tvár s helmou nebola až tak viditeľná. A tak si autofocus skákal z bodu na bod a moc mu to teda nešlo. Ale úprimne – nič iné som ani neočakával.

Úplne iná situácia nastala, keď automatika dostala pomoc. Pri prvom ostrení som naviedol AF, kde je tvár a čoho sa má držať. A tam sa môžeme rozprávať už o úplne iných výsledkoch. Kým pretekár (aj s loďou) zaberal max. tak 1/10 záberu, tak tonie vždy dokázal udržať. Ale v momente, ako zabral väčšie percento záberu, tak sa nesekol ani o milimeter. Naozaj, aj pri náhodných pohyboch jazdca na vode, ho dokázal krásne sledovať a predovšetkým udržať v ostrosti. Takže sánka dole.

Výber konkrétneho bodu

Ako som už povedal, športy sa fotia na konkrétny ostriaci bod. A tu práve prišla výhoda spôsobu presunu ostriaceho bodu pomocou displeja a možnosti ostriť skoro na celý záber.

Ako iste viete, ostrenie na DSLR je obmedzené na veľkosť podľa modelu fotoaparátu. Väčšina ostriacich bodov je pomerne blízko pri strede. Je to kvôli tomu, ako je spravená konštrukcia fotoaparátu. Na bezzrkadlovkách je to už iné. Ostriaci systém je priamo na čipe a preto je možné ostriť skoro v celom rozsahu záberu. V praxi to znamená, že pokiaľ ste chceli nejakú extrémnu kompozíciu, tak ste museli na DSLR orezávať záber. Pri bezzrkadlovke si to môžete dovoliť rovno riskovať a snažiť sa to dostať už vo fotoaparáte.

Priznám sa, presun ostrenia pomocou displeja je vec, ktorá mi už na mojej zrkadlovke chýba. Síce viem posúvať ostrenie aj pomocou koliesok, (čo viem aj na bezzrkadlovke), ale presun bodu potiahnutím prstu po displeji je výrazne rýchlejšie a pohodlnejšie riešenie ako pomocou joysticku. Takže v tomto prípade 1:0 pre R-ku.

Záverečný verdikt: Canon EOS R vs. vodný slalom

Verdikt ma veľmi prekvapil. Ale Canon EOS R vyhral s náskokom 15-tich sekún a bez jediného ťuku! Reálne to znamená, že tento fotoaparát, ktorý zrejme nebol ani určený na fotenie športu, to zvládol. A nielen zvládol. On veľmi slušne zabojoval s konkurenciou a až na rýchlosť počtu záberov dokonca viedol veľmi slušný duel aj s 1Dx mk II. Úprimne, Canon EOS R môžem bez najmenšieho mihnutia oka zobrať so sebou na akékoľvek fotenie. Ale o tom až vo videorecenzii po dlhom používaní.

PS: A už som spomenul, že kde sú tie sloty na dve karty? Stále stratené!!!!!!!!!!