Aká krajina je vaša obľúbená? U nás v AQT poniektorí nedáme dopustiť na Taliansko a tak sa už teraz tešíme na veľmi zaujímavú výstavu, ktorú majú na svedomí najvýznamnejší talianski fotografi. Ak ju navštívite v priestoroch Slovenského národného múzea (SNM) na Vajanského nábreží v Bratislave, uvidíte na vlastné oči prehľad vývoja krajinárskej fotografie od polovice 20. storočia až po súčasnosť. Sto tvárí talianskej krajiny z pohľadu tridsiatich piatich fotografov!
„Krajina sa v dejinách výtvarného umenia objavuje ako motív relatívne neskoro, a to v období renesancie, keď Leon Battista Alberti vo svojom diele De Pictura vedecky opísal perspektívu, čo otvorilo dvere pre zobrazovanie mesta, jeho podôb a tvarov. Naopak, vo svete fotografie je krajina v popredí záujmu už od samotných počiatkov tohto umeleckého odvetvia, pričom proces snímania exteriérov sa stáva súčasťou Grand Tour devätnásteho storočia a výletov mimo Európu,“ vysvetľuje Walter Liva, kurátor výstavy a jeden zo zástupcov Centra CRAF. Výstava V ústrety kráse prezentuje prostredníctvom viac než sto fotografií taliansku krajinu a jej premeny. Okrem prezentácie umeleckej a estetickej hodnoty poukazuje na krásu krajiny ako na jedno z kultúrnych bohatstiev, vďaka ktorým je Taliansko vo svete výnimočné. „Vybrané snímky v rámci výstavy predstavujú koncept talianskej krajinárskej fotografie a tiež jej kultúrny vývoj, ako bol zozbieraný a zdokumentovaný centrom CRAF a Fondazione 3M,“ ďalej spresnil Liva.
Výstava zaznamenáva premeny vo vzťahu medzi človekom a prírodou, narastajúce rozdiely medzi vidiekom a mestom; zároveň ponúka aj prierez tvorivých prístupov, nových trendov a experimentov, ktoré autori uplatňovali pri zobrazovaní krajiny. Mario Giacomelli v šesťdesiatych rokoch úplne zmenil pohľad na neorealimus a do fotografií vniesol novú poéziu odtieňov a snov. Nino Migliori vo svojej tvorbe predznamenal príchod graffiti a umeleckej avantgardy. Mario De Biasi použil ako prvý v Taliansku spravodajskú fotografiu. V polovici sedemdesiatych rokov sa začali rysovať prvé experimenty, dozrela nová generácia fotografov ako boli Luigi Ghirri, Gabriele Basilico, Francesco Radino a tí sa stali sa pevným bodom na scéne krajinárskej fotografie nielen v Taliansku, ale aj vo svete.
Súčasťou výstavy sú aj práce mnohých ďalších fotografov, ktorí zobrazovali mestské prostredie a architektúru, priemyselné scenérie (Mimmo Jodice, Mario Cresci, Olivo Barbieri, Luca Campigotto, Marco Zanta), alebo jednoducho sa snažili ponúknuť vlastný osobitý pohľad na Stredomorie a jeho kultúrne bohatstvo. Výstava dokumentuje, akými spôsobmi fotografi zachytávali krásu krajiny v rozpätí sedemdesiatich rokov. „Hoci zranená nezodpovednými zásahmi človeka, talianska krajina zostáva dedičstvom, ktoré by sme si mali chrániť: takéto poučenie plynie z fotografií,“ doplnil kurátor Roberto Mutti.„Teší nás, že v rámci festivalu talianskej kultúry 2019 Dolce vitaj, môže SNM prezentovať túto zaujímavú výstavu, ktorá vypovedá nielen o vývine talianskej krajinárskej fotografie, ale aj pôvabe samotného Talianska a jeho premenách v čase,“ poznamenal generálny riaditeľ SNM Branislav Panis.
Na začiatku histórie talianskej fotografie skúmali jednotlivci krajinu s veľkým dôrazom na charakteristické architektonické diela a archeologické nálezy, a tak bratia Alinariovci, Giacomo Brogi a jeho syn Carlo a ďalší vytvorili talianske krajinárske dedičstvo. „Rozvoj fotografickej techniky medzičasom umožnil prechod od nákladnej dagerotypie ku kalotypii, ale predovšetkým od jedinej kópie k negatívu, z ktorého bolo možné vytvoriť viac kópii, čím sa položili základy obchodu s fotografiami. Bol určený turistom, čo zavítali do Talianska a chceli si zadovážiť samostatný záber i spomienkový fotoalbum. Žánrové portréty a snímky krajiny sa tešili najväčšej obľube,“ objasnil Mutti.
Ďalej sa fotografi špecializovali na portréty a venovali sa výskumu, aby napokon vytvorili nový reportážny jazyk, ktorý zachytával obrovské zmeny prebiehajúce v Taliansku, akými boli boje za zjednotenie krajiny, potlačenie banditizmu, sociálne konflikty. V polovici 20. storočia existovali takmer súbežne dve zoskupenia – La Bussola vzniklo v roku 1947 v Miláne a La Gondola o rok neskôr v Benátkach -, ktoré významne ovplyvnili históriu talianskej fotografie.
Ako píše kurátor výstavy Mutti, úvahy o krajine nadobudli ucelenejší charakter od 70. rokov minulého storočia, pretože ich do svojich umeleckých konceptov zaradili autori pohybujúci sa vo svete umenia a designu. 80. roky mali predstavovať v spôsobe vnímania talianskej krajiny zásadný zvrat, ktorý vzdialil fotografiu od povzbudivej vízie vykresľujúcej Taliansko ako Bel Paese, ale autori začali skúmať jeho ďalšie aspekty.
