Začal fotiť už pred mnohými rokmi, ale vášeň k „street“ fotografii prišla až po 60-tke! Neuveriteľne inšpiratívny fotograf Anton Zorád (62) prekvapuje láskou k bratislavským uliciam, kde číta na ľudských tvárach napísané príbehy. „Pri svojej práci hľadám netradičné uhly pohľadu, tak aby fotografia mala aj pridanú hodnotu a tým upútala pozornosť. Fotografovanie je pre mňa drogou, ktorá nezabíja,“ tvrdí street fotograf, ktorý o svojej záľube porozprával aj Magazínu AQT.
– Aká bola vaša cesta k foteniu? Prečo práve takáto vášeň?
Moja cesta k fotografovaniu bola veľmi dlhá. Začal som fotiť už v mladosti so Smenou 8M na čierno-biely kinofilm, ale nikdy som tomu neprikladal žiadnu umeleckú alebo dokumentaristickú hodnotu. Vždy ma fascinovali fotografie ľudí zachytených v neopakovateľnej situácii a preto som sa rozhodol, že budem robiť street fotografiu. S touto vášňou som začal až vo svojich 60-tich rokoch kedy som dostal k narodeninám prvý digitálny fotoaparát.
– Kde čerpáte inšpiráciu?
Inšpiráciu čerpám v uliciach mesta. Všímam si veci, ktoré by som si ako bežný chodec nikdy nevšímal. Moje oči sú ako hľadáčik fotoaparátu. Všetko, čo vidím si predstavujem ako fotku. Je mi ľúto každej zaujímavej situácie, ktorú nestihnem „cvaknúť“.
– Ako a čím sa líši street fotograf od fotografov iných žánrov?
Street fotograf musí prekonať obavy a trému, ktorá je prirodzená, keď namierite objektív na neznámeho človeka. Nikdy neviete ako zareaguje. Musí byť pohotový, aby zachytil ten správny moment. Nemá čas na prípravu kompozície. Musí byť ochotný fotografovať za každého počasia. Ja milujem dážď, hmlu, sneženie a vietor.
– Akú techniku používate pri fotení?
Používam kompakt Lumix FZ 300 od firmy Panasonic
– Okrem fotenia je dôležitá aj postprodukcia – stojí vás to veľa času? V akých programoch fotky upravujete?
Postprodukcii prikladám veľkú dôležitosť a venujem jej veľa času. Môžete ňou zvýrazniť tú časť kompozície, na ktorú chcete upriamiť pozornosť a potlačiť prvky, ktoré nie sú dôležité a tvoria len kulisu deja. Postprodukciou docielite, aby fotografia nebola plochá. Používam program Lightroom a som s ním spokojný.
– Na aký svoj záber ste obzvlášť hrdý a prečo?
Je viac záberov, na ktoré som hrdý, a ktoré upútali aj odbornú či laickú verejnosť. Obzvlášť hrdý som však na fotografiu rómskeho dievčatka, na ktorej sa mi podarilo zachytiť jeho pohľad trvajúci nie viac ako desatiny sekundy. Ten pohľad do mňa priam preniká. Rád by som jej túto fotografiu venoval, keby som vedel kde ju nájdem.
Ďakujeme za rozhovor!
