11 štádií, ktorými si prejde každý fotograf: Spoznávate sa?

Fotografia, či už ako umenie alebo aj zárobková činnosť, má svoje „štádiá.“ Alebo lepšie povedané – nie fotografia, ale skôr fotograf! Prejde si tým každý jeden, či už chce alebo nechce. 🙂 A čím skôr si to uvedomíme, tým rýchlejšie dokážeme napredovať.

1. Automat – a ako sa toto „čudo“ vlastne používa

Prvý poriadny fotoaparát v ruke! Po niekoľkých minútach boja konečne nájdeme zázračnú páčku s označením ON/OFF, fotoaparát nastavíme na zelený štvorček a stláčame spúšť ako zmyslov zbavený. Zrazu je fotogenické všetko! 🙂 Kalendár na stole, kvety vo váze, každý západ slnka… Veci na voliči režimov sú ako španielska dedina. Vieme ich prečítať, ale nič nám to nevraví.

2. Výbava a veľááá

Náš život sa začína, až keď chytíme fotoaparát do ruky. Z roboty utekáme domov a už cestou uvažujeme nad tým, čo a ako odfotíme. Počas prestávky na obed sledujeme kvantum fotografických tutoriálov, recenzií a všetkého, čo sa týka fotografie. Postupne plánujeme dokúpiť „ten a ten“ objektív, „hentú“ redukciu a vôbec nechápeme, ako sme len s „týmto“ objektívom mohli doteraz vôbec fotiť. Veď to vôbec nemá kresbu! A ten malý blesk? Chce to niečo poriadne! Nový filter, nový adaptér, nový softbox. To je jedno. Treba ale niečo nové…

3. Wau, všetko vyzerá super!

Všetko okolo nás je nádherné a všetko treba vyskúšať. Makro, krajinku, potrét, architektúru, koncerty, šport. Odrazu nechápeme, ako sme si doteraz mohli nevšimnúť toľkú krásu. 🙂 V snapseede pridáme kontrast, saturáciu a zrazu je všetko dokonalé. Je jedno, čo to je. Hlavne, že sme to stihli odfotiť!

4. Uzávierka, clona, ISO, vyváženie bielej

Aha, fotoaparát má aj niečo iné ako zelený štvroček! Prvýkrát otvoríme manuál k fotoaparátu, ktorý doteraz slúžil ako podložka pod kývajúcim sa stolom a ideme zistiť, čo to vôbec je. Záhadná koncovka .CR2 dostane zmysel a už vieme, že toto je ten slávny RAW, o ktorom všetci hovoria. V oblasti fotografovania je vlastne dôležitých iba zopár vecí, to ostatné je brnkačka.

1. Expozičný čas
2. Clona
3. ISO
4. Kompenzácia expozície
5. Vyváženie bielej
6. Ohnisková vzdialenosť

5. Som najlepší fotograf na celom svete!

Zákerné štádium, do ktorého sa dostane asi každý fotograf. Odrazu nechápeme, ako môže niekto iný fotiť pre „takých“ klientov a „také“ projekty. Naše fotky sú predsa lepšie! Nikto to nedokáže odfotiť tak krásne, ako my! Na všetko máme odpoveď, vymetáme všetky fóra, každému radíme. Síce sme to ešte nikdy neskúšali, ale určite to bude takto. Ale nebojte sa, toto štádium bude onedlho nahradené. Niečim ešte horším…

6. Všetko je na …, som najhorší fotograf na svete!

Nenávidim to všetko. Neviem fotiť. Všetky fotografie za posledný rok stoja za ho*no! Toto som vážne dal von? V tomto momente si už uvedomujeme, aká je fotografia ťažká. Vytvorenie skutočnej fotografie totiž už nie je iba o stlačení spúšte a „záchranách“ vo Photoshope. Nad fotografovaním už začíname rozmýšľať úplne inak…

7. Svetlo! Všetko je iba o svetle

Konečne. Juhúúú! Celé je to vlastne iba o svetle. Fotografia je zachytávanie svetla na fotoaparát. Začíname si konečne všímať svetlo. Ako „kreslí“, ako prechádza cez predmety, kde sa odráža a kde sa pohlcuje. Objavili sme odrazu aj nové termíny – farba svetla, tvrdosť svetla. A otvára sa nám nový svet! Tvrdé svetlo, mäkké svetlo, jemné tiene, veľkosť a vzdialenosť svetelného zdroja, teplé a studené svetlo, trvalé a zábleskové… A konečne si začneme uvedomovať, že svetlo je najdôležitejši faktor celej fotografie! Ešte skôr, ako zapneme fotoaparát, sa poobzeráme okolo seba a sledujeme, odkiaľ prichádza svetlo.

8. Cestovanie naľahko

Prečo nosím toľko techniky? Kvôli čomu potrebujem 8 objektívov? Stačí mi jedno telo a jeden objektív. Ideálne starý, manuálny za päť korún. Toto je štádium, kedy sa človek začne zamýšlať nad skutočným zmyslom fotografie. Už to nie je o výbave a o technicky správnej fotografii. Už je to predovšetkým o voľnosti!

9. Štúdium práce iných fotografov

Jeden kamarát – fotograf mi kedysi povedal múdru vec. Nie je hanba skúsiť okopírovať iného fotografa. Hanba je to ani nevyskúšať! Toto bol pre mňa osobne dôležitý moment. Uvedomil som si totiž, že aj keď „vykradnem“ iného fotografa, tak som ho vlastne – nevykradol! Môj pohľad na fotografiu je iný, moja technika je iná, aj postproces. Vlastne všetko okrem pôvodného nápadu je úplne iné. A aj samotný nápad je vo výsledku odlišný. Akurát som si našiel odrazový mostík na cestu, ktorou sa chcem uberať. Práve štúdium práce iných fotografov nás dokáže posunúť ďalej. Porozmýšľame nad tým, aká je hodnota a správa snímky, ako to náš kolega nasvietil, či čo chcel vlastne záberom povedať. Mimochodom – spôsob nasvietenia bol pre mňa najväčší posun vpred. BTS videá, či osobné rozhovory mi ukázali aj iné spôsoby, ako sa môžem na celkové nasvietenie fotografie pozerať. A verte či nie, aj takí slávni fotografi ako Dan Vojtech či Samo Vidič s radosťou odpovedia a prezradia svetelný setup. A potom je už iba na nás, aby sme sa od nich niečo naučili.

10. Konzistencia

Po čase sa dostaneme do asi najdôležitejšieho štádia – konzistencie práce. Spôsob, akým svietime, upravujeme, pracujeme. Či chceme alebo nie, každý fotograf má svoj „rukopis“. Nie watermark na fotografii. Ale podpis, ktorý priamo vyžaruje z fotky. To znamená – vlastný štýl svietenia, úpravy a pristupu. Toto štádium však chce veľa práce a hodín strávených fotením. Je to štádium, kedy si vezmeme svoj fotoaparát, nepozrieme si expozimeter, ale rovno z hlavy si povieme – ISO 1250, 1/80 a f/3.2. Už nad tým nebudeme toľko rozmýšlať. Jednoducho sa „vycvakáme“ a všetko začne fungovať úplne podvedome. A v tomto momente už máme na fotografii vlastný rukopis. Aj o polnoci už dokážeme „z hlavy“ nastaviť fotoaparát a zistíme, že fotografia je opäť krásne jednoduchá!

11. Jemný pocit nedostatočnosti

Ale áno! Toto je posledné štádium fotografa. Dostaneme sa však doňho po naozaj dlhej ceste. Vôbec sa však netreba báť, môže totiž trvať aj 10-15 rokov aktívneho fotenia. Prejdeme cez štádium „viem všetko“ aj cez „potrebujem tony techniky“. Dokonca zistíme, že nie sme majstri sveta a priľahlých softboxov. Začneme si uvedomovať, že fotografov ako my, sú na svete tisícky. A každý deň narazíme na niečo nové. Od každej fotografie, ktorú uvidíme, si maličký kúsok vezmeme. Postupne sa začneme kamarátiť s „veľkými menami“ v danom fotografickom žánri. Skočíme s nimi na pivo a bez problémov si povymieňame skúsenosti, pomôžeme si, poradíme a inšpirujeme sa. A toto je už záverečný bod, kedy sa dostaneme k naozajstnej podstate fotografie. Naša láska k fotografovaniu bude skutočná aj napriek tomu, že veľmi dobre vieme, ako veľa sa ešte musíme učiť a zdokonaliť. Svet je plný takýchto fotografov a my môžeme byť právom hrdí, že sme ich súčasťou.