Fotenie reklamných kampaní – to je asi sen každého fotografa! Veľká produkcia, štáb, štedré rozpočty. Realita je však trochu iná. Príprava trvá niekoľko dní až týždňov, zabezpečujú sa totiž storyboardy, obhliadky, technika, logistika, úprava… Rozhodne toho nie je málo.
Pred pár mesiacmi som pripravoval nové fotografie pre slovenského husľového virtuóza Dalibora Karvaya. Vyhral Reiterovu cenu a tak vydal nové – mimochodom famózne – CD a potreboval k nemu pripraviť snímky. Na plagáty, obal nosiča, bulletin a ďalšie veci. Práve túto mini kampaň vám predstavím ako vzorovú situáciu. Väčšie kampane by však boli výrazne zložitejšie.
Ale poďme pekne od začiatku. Ako prvé sme si naplánovali strenutia. Najprv s Martinom, manažérom. Ten mi vysvetlil, čo potrebujú a dohodli sme si stretnutie s Daliborom. Tam som už mal doniesť nejaké návrhy. Niekoľko hodín som teda strávil na googli, pintereste, 500px a našiel som inšpiratívne fotografie.
Inšpirácie
Späť 1 z 17 Ďalej
Dalibor nám výber odsúhlasil a ujasnili sme si vzájomné predstavy. Potom nasledovalo stretnutie so slovenským hudobným centrom, ktoré celú akciu zastrešovalo. Práve tam sa už prediskutovala predstava fotenia, návrh cenovej kalkulácie a logistika. A už sa iba čakalo na dohodnutie termínov. Hudobné centrum pre nás vybavilo nádhernú sálu v rakúskom Reidlingu, kde nahrával Dalibor svoje CD. Produkčne aj fotograficky som si akciu zastrešil sám, ale ako asistenta som pozval Igora Slováka a na BTS zábery som oslovil Miša Baroka.
S pripraveným tímom sme mohli vyraziť na miesto. Z technickej stránky som vedel, čo potrebujeme. Ako hlavné telo Canon 5DsR a primárne používaný s Canon 100 f/2,8 L IS Makro. To je asi moja najobľúbenejšia kombinácia do štúdia. Samozrejme, bral som všetko okrem ultra širokouhlého objektívu. Záložné telo, univerzál 24-70, „telečko“, portrétnu 85-ku a veľa rôznych filtrov. ND, polarizačné a dokonca aj efektové. Zo svetelnej techniky bola voľba jasná. Päť kusov svetiel na batériu a pre istotu aj sieťové adaptéry. K tomu štandardné kombo, beauty dish s voštinou, všetky reflektory, dva rôzne softboxy, grandbox, octabox a asi 6-7 rôznych dáždnikov. A, samozrejme, tri odrazové dosky rôznych veľkostí.
Technicky sme boli teda skvele vybavení.
Riadili sme sa štandardne podľa storyboardu. Portréty na úvod a postupne sme menili scénu. Reálne si už ani nepamätám, ako sme svietili. Vždy podľa nálady a podľa toho, aký výsledok sme chceli dosiahnuť.
Po fotení – klasika. Vrátiť dve požičané svetlá do Fomei. Stiahnuť fotografie, odzálohovať, pretriediť a čakať na výber. Ja to riešim tak, že urobím predvýber fotografií, ktorý pošlem klientovi. Na základe ich výberu viem, ktorú fotku kam chcú a vidím aj, do akej grafiky sa vloží. A jediné, na čo sme čakali, boli už len finálne fotografie na retuš.
Výsledné fotografie
Späť 1 z 8 Ďalej
