Všetci milujeme bokeh! To je zároveň aj dôvod, prečo sme si kúpili tie neskutočne drahé objektívy. 🙂 Nie preto, aby sme boli ich hrdými majiteľmi, alebo aby nám v brašni pribudli kilá naviac. Siahli sme po nich preto, že majú niečo, čo nemal ich predchodca. Či už je to lepšie ostrenie, alebo iná stabilizácia. Mnohí z nás si kúpili nový objektív najmä kvôli lepšej svetelnosti. Pocit, keď po prvýkrát vymeníme svoj setový objektív so svetelnosťou f/3.5-5.6 za konštantnú f/4, je totiž nezabudnuteľný. Rovnako, ako keď sme po prvýkrát nasadili plastovú 50 s „galaktickou“ svetelnosťou f/1.8. Doslova sme prepadli jej nádhernému bokehu a nízkej hĺbke ostrosti.
Priznajme si to. Kto z nás by nechcel mať doma legendárnu a povesťami opradenú pevnú päťdesiatku od Canonu s magickou svetelnosťou f/1.0?
Táto veta tuším zaznela v Spidermanovi: „S veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť!“ A je to naozaj tak. S mocou, ktorú nám do rúk dáva vysoká svetelnosť, prichádza aj zodpovednosť fotografa. Zníži sa hĺbka ostrosti a všetky chyby objektívu začnú bojovať proti nám. Na čele tohto „odboja“ sa nachádza chromatická aberácia. Stojí však tvrdý boj za krásny bokeh, ktorý môžeme vďaka tomuto objektívu dosiahnuť? Určite áno!
Pre mňa osobne je nepochopiteľné vlastniť objektív s nádhernou svetelnosťou a používať ho len pri vyšších clonových číslach. Výhodnejšie by potom bolo nechať si ten starý, ktorý je lacnejší, ľahší a, samozrejme, menej svetelný.
Niektorí fotografi tvrdia, že využívanie nízkej hĺbky ostrosti si vyberá svoju daň. Môže to byť, ako som už spomínal, napríklad aberácia. Ja som presvedčený, že to nemusí byť pravda. Určite viete, že objektív má svoje najlepšie vlastnosti v prvej tretine – či už je to prvá tretina ostriacej vzdialenosti, alebo prvá tretina clonových čísel. Tieto vlastnosti nám môžu pomôcť spomínanú daň nezaplatiť.
Že sú objektívy najkvalitnejšie práve v prvej tretine, môžeme zbadať napríklad pri ostriacej vzdialenosti. Tá má na výslednú fotografiu veľký vplyv. Je to vďaka pohybu šošoviek vo vnútri objektívu a tzv. Circle of Confusion. V blízkych zaostrovacích vzdialenostiach sa najviac prejavuje hĺbka ostrosti. Väčšina výrobcov sa preto snaží najlepšie zvládnuť konštrukciu objektívu a takto zabezpečiť kvalitnú kresbu v tejto časti ostrenia. Teda po posledné číslo, ktoré máte na prstenci pred znakom nekonečna. Práve tu totiž bežný užívateľ prípadnú chybu najjednoduchšie spozoruje. Povedzme si na rovinu – je rozdiel, ak detaily nevidíte pri úzkom a pri širokom zábere.
Ďalší pochybný mýtus hovorí, že pri nízkych clonových číslach sú fotografie neostré. Dovolím si tvrdiť, že vznikol v rukách mladých majiteľov zrkadloviek, „nádejných“ fotografov. Jednoducho nevedeli fotiť a už vôbec nie správne ostriť. Prešli zo svojho verného kitového objektívu, ktorý mal aj pri plne otvorenej clone hĺbku ostrosti niekoľko metrov, a nasadili si portrétny objektív Canon 50/1.8. Zaostrili, prekomponovali a potom sa čudovali, že výsledok je neostrý. Dodnes si všímam, že ľudia nevedia správne ostriť. Namiesto výberu ostriaceho bodu priamo do kompozície, totiž zaostria na stred a potom prekomponujú.
Pozrime sa na to vedecky. Výrobcovia udávajú pri svojich objektívoch aj MTF grafy, sú to vlastne grafy ostrosti. V laboratórnych podmienkach sa spravia testy, objektív sa položí na statív a urobí sa množstvo fotografií. Potom sa už len počíta, koľko detailov je na záberoch rozpoznateľných. Nerobí sa to ručne, ale pomocou softvéru. Na špeciálnom terči sú body s rôznymi hranami. Podľa toho, koľko ich je kontrastných, sa vypočíta ostrosť objektívu a podklady pre MTF grafy. Keď sa teraz pozrieme na priložený graf pre Canon 35/1.4 L USM II, tak vidíme, že na začiatku je dostatočne ostrý. Potom kvalita jemne stúpa a vo vysokých číslach začne klesať. Vyššie ako clonu f/11 sa už radšej rozhodli neuvádzať.
Priložené grafy nám ukazujú, že tento objektív poskytuje lepšiu ostrosť pri clone f/1.4 než pri clone f/8. Čiže môžeme povedať, že tak robí v prvej tretine clonových čísiel.
Posledná, a asi najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť, aby váš vysoko-svetelný objektív správne ostril, je kalibrácia objektívu. Vec, o ktorej som nič nevedel počas 10 rokov môjho kariérneho fotenia. Niečo som o nej začal tušiť pred dvomi rokmi. Doma som si naštudoval materiály a trénoval som. Potom som doslova „objavil Ameriku.“ Zistil som, že kalibrovať objektívy nemusím len manuálne, ale môžem to robiť aj softvérovo. Medzi každým, a zdôrazňujem slovo „každým“, objektívom a fotoaparátom vznikne maličký posun v ostrení. Ostrenie totiž funguje nezávisle od toho, čo vidíme v hľadáčiku. 
Na obrázku (a) môžeme vidieť, ako funguje systém ostrenia pri zrkadlovkách. Obraz z objektívu sa prenáša na zrkadlo. To je však polopriepustné. Časť obrazu sa odrazí smerom do hľadáčika. Zvyšná časť prejde cez zrkadlo až do ostriaceho systému. Stačí, aby bol trošku posunutý len jeden z týchto prvkov a hneď nám začne vznikať front focus alebo back focus. Možnosť, že sa vám podarí nájsť objektív a telo fotoaparátu, ktoré spolu nebudú mať front alebo back focus, je veľmi veľká. 🙂 Asi taká, že v 18-stich spoznáte lásku na celý život a na druhý deň vyhráte jackpot v americkej lotérii. A ideálne bez podania tiketu. Takže – skoro nulová.
Na záver ešte niekoľko dobrých rád. Kúpte si drahé, profesionálne objektívy. Pre istotu ich však pricloňte aspoň na f/7.1. Vyhnete sa tak problémom s neostrosťou a zredukujete si chromatickú aberáciu. Alebo druhá, menej zaujímavá možnosť. Naučte sa správne ostriť, vykalibrujte si svoj objektív a pridajte sa na temnú stranu plne otvorenej clony. 🙂 Svet síce neovládnete, ale môžete si vychutnávať krásny bokeh, nízku hĺbku ostrosti a neskutočný prechod do out of focus, ktoré nám tieto ultra svetelné objektívy ponúkajú.
