Všetci fotografi túžia po jedinej veci. Fotiť, fotiť, a ešte raz fotiť. Ale, ako sa vraví, každý po niečom túži len dovtedy, kým to nemá. Väčšina slovenských fotografov pracuje v úplne inej oblasti, než je ich hobby. Fotografovanie je tak pre mnohých možnosť, ako na chvíľu ujsť od pracovného stereotypu a prísť na iné myšlienky. Je tu však aj menšina, ktorá iba fotí. Každý deň. Áno, je to sen mnohých z nás. Ale aj toto má svoju daň, ktorú si veľa začínajúcich fotografov neuvedomuje. Hodiny presedené za PC, či na stretnutiach s klientom, každodenné presuny autom, rozhádzaný biorytmus, neexistujúce víkendy, či súkromný život. A to je iba špička ľadovca! Ale aj tak to milujeme a nedokážeme si predstaviť inú robotu. 🙂
Ako to ale zvládnuť? Ťažká otázka! Každý fotograf má svoj vlastný spôsob a veľa záleží aj na druhu fotografie, ktorej sa venuje. Spoločné znaky sú však rovnaké.
Podpora rodiny
Toto je asi najdôležitejší parameter. Je totiž úplne jedno, či ste príležitostný fotograf, alebo profesionál. Ak s vašou prácou partner nesúhlasí, prehrali ste. Rodina a blízki nemusia vašu záľubu chápať, ale musia ju akceptovať. Ak totiž zastavíte auto počas západu slnka, alebo fotíte desať minút portrét uprostred kaviarne, potrebujete podporu. Platí to aj pri práci profesionálneho fotografa. Partner musí akceptovať, že občas pôjdete fotiť ráno o druhej, alebo skočíte po fotení s modelkou na kávu. Podpora od blízkych je pri našej práci naozaj nevyhnutná.
Obklopovať sa inými fotografmi
Je dobré, keď máme veľa kamarátov. Samozrejme, nie všetci musia byť fotografi. Ale každý fotograf potrebuje „svojho fotografa,“ ktorému sa môže posťažovať, že klient chce napríklad výmenu pozadia na portréte. Rodina to nepochopí, ale práve kamaráti z tejto sféry nám pomôžu zachovať si čistú hlavu a triezvo uvažovať. Vedia nám pomôcť aj pri výbere nového fotoaparátu, či s akýmkoľvek problémom v tejto oblasti.
Kancelária
Model, ktorý som dlhé roky odmietal. Je to ako EOS 1D. Nechápete, na čo niekomu je, kým si to neskúsite. A potom už neviete, ako ste predtým bez toho fungovali. Kancelária je priestor, ktorý mi umožnil oddeliť prácu od súkromia a okamžite som tu presunul veci, ktoré tu patria. Tablet, iMac, všetky disky, fotoaparáty, doplnky. Doma som si nechal iba notebook, jednu pohotovostnú čítačku a môj „výletový“ Canon M3. Vďaka tomu pracujem naozaj iba z kancelárie. Prídem o deviatej ráno, o dvanástej si dám obed, odchádzam o sedemnástej. Nenosím si prácu domov, tam je totiž miesto, kde oddychujem. V práci som tak oveľa efektívnejší a nič ma nerozptyľuje. Hneď po šiestich mesiacoch sa ukázalo, že robotu si takto spravím oveľa skôr a mám viac voľného času. Ten potom môžem venovať najbližším, alebo aj novému foteniu.
Šport
Pre mňa, bývalého športovca, ktorý sa dal na dráhu profesionálneho fotografa, bol tento prechod dramatickou zmenou. A, samozrejme, ako prvú vec som zoškrtal tréningy. Dlhé roky som ale netušil, že ako fotograf šport naozaj potrebujem. Možnosť vyčistiť si hlavu je jedna vec, ale dôležité je tiež: byť v dobrej fyzickej kondícii. Každý fotograf má totiž občas toľko práce, že musí byť v pohotovosti niekoľko dní. A práve vtedy oceníte dobrú fyzickú prípravu. Je jedno, či si pôjdete len tak zabehať, alebo dáte prednosť adrenalínu. Dôležitý je aj fakt, že vďaka športovým aktivitám môžete spoznať nových klientov.
Fotenie pre zábavu
Nie všetko je len o peniazoch. Práve komerčné fotenia by nám ale mali pomôcť, aby sme si mohli fotiť aj to, čo chceme. Pre zábavu. Ideálny stav, že môžem robiť len to, čo sa mi páči a ešte mi to zaplatia, neexistuje. Klientov, ktorí nechajú fotografovi voľné ruky je tak málo, že by to nikoho neuživilo. Druhá výhoda fotenia zadarmo je jednoduchá. Žiadne stresy, klient, ani zadanie. Môžem skúšať nové techniky, alebo sa len tak hrať. A veci, ktoré sa pritom naučím, môžem neskôr aplikovať na komerčných foteniach. Práve takéto „voľné“ fotenie je teda spôsob, ako sa naučiť vo svojej práci čo najviac.
