Dlhoročný novinár, zanietený fotograf a rodený Bratislavčan Andrej Ďuríček objavuje krásy a zákutia nášho hlavného mesta, ktoré zverejňuje na sociálnych sieťach. Pred objektívom má najradšej ľudí, ale fotí, samozrejme, aj známe dominanty. Vyberá si však iný spôsob než ten, ktorý poznáme zo štandardných bedekrov a pohľadníc.
– My city. My love. My photos. Takto prezentuješ stránku, ktorá sa venuje výlučne krásam nášho hlavného mesta. Kde vznikol prvotný nápad a prečo si sa rozhodol fotiť práve Bratislavu?
Nooo, takto to mám uvedené na Instagrame. Facebooková stránka Bratislava, My Love pozýva ľudí týmito slovami: „Fotky a príbehy z Bratislavy. Tu je vždy na čo pozerať, stále je čo zažívať alebo na čo spomínať…“ A v tom je obsiahnutý sčasti aj môj motív. Foteniu sa venujem odmalička, ale od roku 1996 mám archivované všetky negatívy, neskôr digitálne súbory. Raz som pri prehrabávaní sa archívom zistil, ako veľa z toho, čo tu ešte donedávna bolo, fungovalo, už nie je. Napríklad taká stanica Filiálka. Alebo tetuška predávajúca parenice pod Michalskou bránou. Alebo lunapark. Našťastie, vtedy som to cvakol, hoci iba tak letmo. Boli to všedné veci, výjavy, ktoré ľudia roky míňali bez povšimnutia. Až keď zmizli, zrazu dostali akýsi punc krásy a nostalgie. A tak som sa rozhodol zaznamenávať aj súčasné príbehy a krásy Bratislavy, ktoré tu raz možno nebudú… A delím s o to aj s ostatnými prostredníctvom sociálnych sietí. Bratislava sa naozaj až hekticky rýchlo mení.
– Ktoré miesta a zákutia Bratislavy máš najradšej? Čo človeka donúti túlať sa ulicami a hľadať krásu v meste, ktoré aj mnohí architekti za pekné nepokladajú?
Bratislava, moje mesto. Tak sa volala aktivita ešte na zéeške, keď sa pre školy organizovali vlastivedné exkurzie odkrývajúce históriu a pamätihodnosti nášho mesta. A to mi nejako zostalo. Možno práve v dnešnej dobe je dôležité pestovať si vzťah k miestu, kde žijeme. Dnes tu žijú desaťtisíce ľudí zo všetkých kútov Slovenska, ktorí sem prišli študovať, pracovať a mnohí si tu aj založili rodiny, ale Bratislavu za svoje mesto neprijali. Hejtovať zápchy, emhádečku, Hlavnú stanicu či nadutosť „Blavákov“ je také ľahké. Ale Bratislava, to je aj dóm, Horský park, Dunaj, káva na Obchodnej, pivko pod hradom, rande v Medickej… Bratislava je hlavné mesto všetkých občanov Slovenskej republiky a bolo by fajn, keby to tak aj všetci cítili. Že je to ich mesto. Zisťujem, vďaka odozvám na moje príspevky, že milovníkov Bratislavy (bratisloverov) našťastie pribúda, nech už sú pôvodom odkiaľkoľvek.
– Kde čerpáš inšpiráciu?
Nechávam sa strhnúť tým, čo vidím. Ale tiež si niektoré fotky plánujem, rozmýšľam, kedy, odkiaľ a ako spraviť záber. Preto mám vždy pri sebe fotoaparát, nerád by som premeškal fotku len preto, že som nebol pripravený. Šanca na výnimočný záber trvá niekedy iba zlomok sekundy.
– Koho, čo a prečo máš pred objektívom najradšej?
V prvom rade ľudí. Preto veľmi rád chodím na trhovisko Miletičova, ktoré je pre mnohých Bratislavčanov poslednou oázou starých dobrých časov. V dnešnej fóliovej dobe hypermarketov, pubov a „poctivých farmárskych trhov“ je osviežujúce dať si iba tak na stojáka dva deci bieleho, umastiť sa pri jedení langoša a kúpiť si od Maďara viazaničku mladej mrkvy bez prirážky za štítok „bio“. Okrem ľudí fotím veľmi rád známe budovy a dominanty mesta, pamiatky, ale inak ako sú v bedekroch a na pohľadniciach. Nesnažím sa však byť za každú cenu originálny, skôr mi ide o energiu a atmosféru. A o vernosť, ako odchovanec fotenia na diapozitívy fotím tak, aby to už pri stlačení spúšte bolo plus-mínus také, aké to chcem mať. Priznám sa, že fotky upravujem minimálne, Photoshop nemám a ani ho neviem používať.
– Akú techniku používaš pri fotení?
Vždy som používal lacnú amatérsku techniku. Veľmi mi vyhovuje systém micro 4/3. Mám od Olympusu E-M10 MKII, PEN E-PL6 a E-PM1, a kompakt XZ-1. Nedávno som si kúpil Panasonic GF-7 a to je už úplný drobec ako stvorený na potulky mestom. K týmto telám používam zopár amatérskych objektívov, ako sa hovorí „za pár šupov“.
– Okrem fotenia je dôležitá aj postprodukcia – stojí to fotografa ako Ty veľa času? V akých programoch fotky upravuješ?
Ako som spomínal, nefotošopujem. Používam Lightroom a jeho základné úpravy mi stačia. Vlani som vyhral editor ON1, ale ten je na mňa už veľmi komplikovaný, a tak ho používam iba vtedy, keď sa chcem hrať a dať mu ešte šancu. 😊 Na zmenšenie fotiek a pridanie rámika používam 12-ročnú verziu českého Zonera. Bratislava je stále krásna a svieža, nepotrebuje toľko retuše ako modelky, a tak mám fotku upravenú do desiatich minút.
– Na aký svoj záber si obzvlášť hrdý a prečo?
Z tých, ktoré som za uplynulé dva roky pridal na Bratislava, My Love je to asi záber z okienka veže Dómu sv. Martina pomedzi ručičky hodín. Taký záber som dovtedy fakt nikde nevidel.
– Je niečo, čo chceš vo fotografickej branži ešte skúsiť alebo dokázať?
Pokiaľ ide o foto motívy mám dve lásky – Bratislavu a Paríž. Po x rokoch by som zase dal rád dokopy nejakú peknú výstavu o niektorej z týchto mojich lások. Lenže nám amatérom idú takéto veci ťažšie.
Ďakujem za rozhovor!
