Na trhu nenájdete digitálny fotoaparát vrátane plne profesionálnych prístrojov, ktoré by mali v technických parametroch povolenú nižšiu prevádzkovú teplotu ako 0°C. Zatiaľ čo horný limit je okolo 40°C a nerobí tak výrazné obmedzenia, dolný limit teoreticky vylučuje fotografovanie v mraze, čo je ale bežne požadovaná činnosť napr. pri fotografovaní na horách.
Fotografovaním pri teplote nižšej ako 0°C porušujete de iure podmienky a reklamácia na nefunkčnosť fotoaparátu v mraze nemôže byť uznaná. Rovnako ako poruchy vzniknuté pri nižších teplotách, je možné hodnotiť ako nezáručné. Situácia ale našťastie nie je taká tragická, ako vyzerá. Praktické skúsenosti viacerých fotografov jasne ukazujú, že moderné DSLR pracujú bez problémov aj v teplotách okolo -20°C pri dodržaní niekoľkých zásad:
Fotoaparát
Najslabším článkom fotoaparátu nie je elektronika – tá väčšinou nemá s funkciou v mraze problémy a aj keby štrajkovala, tak po zahriatí bude fungovať normálne. Najslabším článkom sú LCD displeje, jemné mechanické súčasti a batérie. LCD displeje sa pri nízkych teplotách výrazne spomaľujú, až prestanú zobrazovať obrazy úplne. Podobnú situáciu môžete pozorovať aj na displeji mobilu alebo hodiniek (ak ich v mraze zložíte z ruky). Nízka teplota LCD displejom síce nijako neublíži, ale jednoducho sa znižuje ich aktivita. Každopádne hrozí, že v mraze už nič nenastavíte ani neudivíte, a tak je dobré základné hodnoty nastaviť ešte v teple. Núdzové riešenie môže byť – ohriať displej či celý fotoaparát telom alebo bundou.
Ďalším slabým miestom sú jemné mechanické časti – zrkadlo, objektív a iné. V nich môžu byť prítomné mazivá, ktoré v mraze tuhnú, až úplne znemožnia pohyb. V žiadnom prípade sa nesnažte s týmito súčasťami fotoaparátu manipulovať v mraze nasilu. Hrozí totiž mechanické poškodenie nie vplyvom nízkej teploty, ale práve mechanickej sily! Nemusíte sa však báť, že by boli tieto súčasti paralyzované mrazom za každých podmienok. Zamrznutie hrozí až pri skutočne nízkych teplotách pod cca -15°C a pri dlhodobom fotení so statívom. Pretože počas fotenia z ruky schovávate priebežne fotoaparát pod bundu, rovnako tak aj teplo rúk, tela aj teplo zapnutej elektroniky väčšinou udrží dostatočnú prevádzkovú teplotu. Ak vám aj napriek tomu nejaká mechanika zamrzne, nechajte jednoducho fotoaparát zohriať.
Batéria
Najväčším nepriateľom zimného fotenia je bezpochyby pokles výkonu batérií. V chlade totiž klesá ich kapacita na zlomok pôvodnej hodnoty – až na takmer iba 20% ! Preto ak práve nefotíte, schovávajte prístroj do puzdra či jednoducho pod kabát. Odporúčame vziať si so sebou aj dostatok náhradných batérií a udržiavať ich v teple – najlepšie ohrievať ich v nejakom vrecku priamo na tele. Kapacita plne nabitej a novej batérie je totiž pri teplote -20°C radikálne nižšia ako pri teplote 0°C či dokonca +20°C, a to hovoríme o nových batériách! Pri starších batériách je situácia ešte horšia!
Sneh
V prípade, že sneží a vločky dopadajú na fotoaparát a voľne po ňom kĺžu nadol, alebo sa dajú jednoducho sfúknuť, nenastáva žiadny závažnejší problém. Ten však nastáva pri mokrom snehu, voči ktorému je potrebné fotoaparát chrániť rovnako ako pri daždi. Hrozí, že voda natečie do elektroniky a môže poškodiť fotoaparát. Rovnakú ,,medvediu službu“ zaistíte, ak rukami alebo telom ohrejete fotoaparát nad cca 0°C. Aj keď mrzne a sneh je suchý, tak sa na tele fotoaparátu roztopí a zatečie, kam nemá. Takže – ohrievajte fotoaparát, ale nepreháňajte to! Teploty nad 0°C sú pri snežení nežiaduce!
Kondenzácia vlhkosti
Posledným strašiakom zimného fotenia je vlhkosť. Teplý vzduch nasaje do seba omnoho viac vody ako vzduch studený, a preto je prekvapivo možné, že zimné počasie je suchšie ako počasie letné. V prípade, že má fotoaparát rovnakú teplotu ako okolitý vzduch, prípadne vyššiu, všetko je v poriadku a voda obsiahnutá vo vzduchu prístroju neprekáža. Problém ale nastane, ak so studeným a premrznutým fotoaparátom vstúpite do teplej miestnosti. V okolí fotoaparátu sa vzduch od neho ochladí, a pretože studený vzduch neudrží toľko vody ako vzduch teplý, tak voda skondenzuje na fotoaparáte. Tento jav veľmi dobre poznajú ľudia nosiaci okuliare.
Čo je ale horšie, voda skondenzuje aj na všetkých vnútorných častiach prístroja (elektronika, šošovky, objektív atď.). Fotoaparát sa jednoducho celý zahmlí a orosí. V takomto prípade nesmiete fotografovať a najlepšie ani nechávať fotoaparát zapnutý! Kondenzujúca voda totiž môže spôsobiť skrat či inak poškodiť jednotlivé časti. Vyslovene nebezpečné je nechať zapnutý blesk či ho v tejto situácií dokonca používať! Vo vnútri blesku je vysoké napätie niekoľko tisíc voltov a tomu nadmerná vlhkosť rozhodne neprospeje.
Resuscitácia techniky v zime
Ak sa v zime zmierime s nižšou kapacitou batérie, lenivým displejom či dokonca tuhnúcimi mechanickými dielmi, tak najväčším a taktiež najnebezpečnejším problémom je zahmlenie a orosenie fotoaparátu. Fotoaparát vám vonku premrzne a pri vstupe do vykúrenej miestnosti sa beznádejne orosí. Kondenzácii sa dá zabrániť, a to nasledovne – keď sa prístroj pred vstupom do teplotne iného prostredia vloží do vrecka, ktoré neprepúšťa vlhko, a nechá sa v ňom dovtedy, kým sa teplota vo vnútri vrecka a okolitým vzduchom nevyrovná.
Keď už sa fotoaparát orosí, tak správny postup ,,vysušenia fotoaparátu“ je – vybrať batériu, vybrať kartu, otvoriť všetky dvierka a nechať fotoaparát vyschnúť aj napríklad v blízkosti vykurovacieho zariadenia. Teploty do cca 40°C sú pre fotoaparáty bežné a nemôžu ich poškodiť. Zrkadlovkám neskladajte ani nevymieňajte objektív – orosená šošovka a senzor majú silnú tendenciu lepiť na seba špinu a prach. Je preto lepšie nechať ho vyschnúť zatvorený s minimalizáciou prítomnosti prachu.
Vlhký fotoaparát radšej nepoužívajte, najmä sa vyvarujte používaniu blesku. Počítajte taktiež s tým, že vysušenie trvá rádovo desiatky minút! V prípade že potrebujete vstúpiť do teplej miestnosti len na krátko, tak radšej nechajte fotoaparát vonku alebo ho vo vnútri prekryjete bundou. Bunda fotoaparát neohreje, ba práve naopak, bráni prístupu teplého vzduchu k fotoaparátu (tepelne ho izoluje), a tým ho chráni pred orosením.
V teple tiež neskladajte krytku objektívu – chránite ho tak pred orosením prednej šošovky. V prípade, že sa vám už fotoaparát orosil, tak s ním nevychádzajte von naspäť do mrazu. Hrozí totiž, že vlhkosť vonku na všetkých mechanických dieloch zamrzne, a tak spôsobí ich vzájomné primrznutie – najmä tým trpia lamely clony a vnútorný objektív. A zoškrabovať zo senzoru sneh ako z predného skla auta taktiež nie je dobrý nápad.
Fotografovanie na slnku
Horný limit prevádzkovej teploty býva okolo 40°C, a tak z hľadiska teploty vzduchu býva málokedy prekročený. Preto ani bežné fotografovanie v lete a na slnku nepredstavuje veľký problém. Ak totiž nosíte fotoaparát na krku a on má šancu sa na vzduchu ochladzovať, tak mu ani priame slnko nijako neublíži. Nebezpečné však môže byť, ak ho necháte dlho odložený na priamom slnku. Jeho tmavý povrch sa môže silno rozpáliť a takáto teplota môže byť aj deštruktívna! Vyslovene dvojnásobný hazard je potom ponechať fotoaparát na slnku za oknom auta. V prípade, že vám ho nikto neukradne, tak hrozí jeho vážne poškodenie!
Z poveternostných vplyvov fotoaparátom najviac škodí:
- Dlhodobé fotografovanie na priamom slnku
- Ponechanie na slnku za oknom auta
- Dlhé fotografovanie so statívom v mraze
- Vstup so zapnutým a premrznutým fotoaparátom do vykúrenej miestnosti
- Silný dážď
- Fotografovanie, výmena objektívu či ponechanie bez ochrany v značne zaprášenom prostredí
- Morská slaná voda
