Volám sa Viki Papp – Papp Photography a som z Rožňavy. Od marca 2023 sa fotografii venujem profesionálne. Po celý život som cítila nutkanie zbierať a uchovávať spomienky a dať im hmatateľnú podobu. Ako dieťa som trávila veľa času listovaním v rodinných fotoalbumoch a už ako päťročná som sama doma pozerala na VHS kazetách rodinné oslavy či výlety do ZOO, ktoré natočil môj otec.
Od prvého Pentaxu k prvým úspechom
Veľmi skoro som túžila po vlastnom fotoaparáte – mala som malý kompaktný Pentax, neskôr som si vďaka študentskému podnikaniu (vyrábala som gravírované drevené odznaky pre maturantov) kúpila červený Canon bridge. Fotografiu som nikdy nebrala ako niečo “vážne”, jednoducho vždy bola súčasťou môjho života. Milovala som prezeranie svojich záberov rodiny, priateľov či psíkov.
Na strednej škole som sa prihlásila do miestnej fotosúťaže a vyhrala som. Napriek tomu mi ani vtedy nenapadlo, že by som sa niekedy mohla fotografiou živiť. Po strednej škole som študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na Fakulte Stredoeurópskych Štúdií. Vyštudovala som učiteľstvo pre prvý stupeň a predškolskú pedagogiku. Po škole som hneď dva roky učila, práve počas pandémie. Učiteľstvo som vnímala ako poslanie a aj ako priestor pre kreativitu, no čoskoro som cítila, že musím zmeniť smer, aby som sa nevyhorela. Nestačilo mi “iba” učiť, potrebovala som niečo svoje.
Cesta k vlastnej tvorbe a živnosti
Dala som výpoveď a o pol roka som si otvorila živnosť ako fotografka. Fotografiu som sa učila najmä v praxi a vlastne sa učím dodnes. Je to spojenie mojej túžby po poznaní a potreby tvoriť. Moja partnerka mi raz povedala, že fotografovanie mi sedí. Som znamenie kozorožec, tak prečo nie? Skúsim to, nejako sa to vyvinie. Nemám rada monotónnosť – často sa mi stáva, že ma veci prestanú baviť. Ale láska k fotografii vo mne zatiaľ stále horí!
Na začiatku som chcela pomáhať útulkom – aby vďaka fotografiám boli zvieratká ešte rozkošnejšie a rýchlejšie si našli domov. Vytvorila som aj dva kalendáre, ktoré som venovala na charitatívne účely. No musela som si ujasniť, ako sa chcem profilovať, ako chcem byť vnímaná a z čoho sa dokážem aj uživiť. Ale nie za cenu vyhorenia. Nechcem prijímať každú zákazku, iba to, čo ma naozaj napĺňa.
Z môjho predstavenia som vynechala 12 rokov v kapele – bola som zakladateľkou a frontwomankou kapely Endorfin. No hudba je pre mňa kľúčová – a nechcem to skrývať. Hudobné pódium má v sebe momenty, ktoré človek často ani neplánuje. Zostane len úprimnosť, úplné odovzdanie, hudba a spoločné vibrácie. Vďaka fotkám nášho obľúbeného kapelného fotografa Viktora Tótha som začala chápať, že koncertné fotografie nie sú len o marketingu. Sú o zachytení jedinečných chvíľ, ktoré v bežnom živote možno nezažiješ. Keďže aj moja partnerka má kapelu, čoskoro som si vyskúšala koncertné fotografovanie a dostávala som skvelé odozvy. To ma posúvalo vpred.
Festivaly a prvé veľké skúsenosti
Dnes, po dvoch rokoch vidím vývoj svojej práce, aj zmenu štýlu a vraj už mám aj svoj rukopis, podľa ktorého sú moje koncertné fotky rozpoznateľné. Fotografovala som už aj svoje obľúbené kapely, väčšie aj menšie festivaly. No tento rok bol výnimočný – vďaka AQT.sk som mohla fotografovať celé dva festivaly a jednu veľkú budapeštiansku šou s objektívom mojich snov.
Môj prvý “pracovný” foťák bol Canon EOS 77D, kúpený cez Bazoš, s objektívom EF 50 mm f/1.8. Ako sa menilo moje zameranie, cítila som potrebu upgradu. Prišiel Canon EOS R7 a neskôr, približne pred rokom, Canon EOS R6 Mark II. Najradšej fotím s pevnými objektívmi 35 mm či 50 mm s clonou f/1.8, 16 mm, a starší EF 70-200 f/4 so systémovým adaptérom.
Raz sa mi stalo, že som fotila v Müpa Budapešť koncert Kiasmosu. Počas prvých troch skladieb bola takmer úplná tma. Dvaja kolegovia sa smiali, že s f/4 objektívom môžem akurát tak fotit vojnu mravcov. Vymyslela som kreatívne riešenie – dlhší čas uzávierky. A áno, nebolo to prvýkrát, čo som si pomyslela, že clona f/2.8 by bola oveľa lepšia.
Spolupráca s AQT.sk a nové výzvy
Keď sa mi po troch rokoch podarilo dostať do fototímu Colours of Ostrava, zobrala som všetku svoju odvahu a marketingové skúsenosti a oslovila som AQT.sk s pripraveným návrhom spolupráce. A viete čo? Povedali áno. Vo mne sa vtedy prebudlo to malé dieťa, ktoré celý rok čaká na Vianoce. Do 24 hodín od nášho videohovoru už bol objektív Canon RF 70-200 mm f/2.8 u mňa. Vybalila som ho s rešpektom, obdivovala a hneď otestovala v KC Kláštor, kde pracujú moji priatelia.
Úplne iná kvalita, než som bola zvyknutá. Nevedela som sa dočkať, kedy ho prvýkrát vyskúšam na Pohoda festivale. Tam, následne aj na ďalších festivaloch som fotila nasledujúce vystúpenia:
- Pohoda Festival: Iggy Pop, Queens of the Stone Age, Africa Express, Bambie Thug, Berlin Manson, Ashnikko, Morcheeba
- Colours of Ostrava: Finneas, Shaggy, Noga Erez, Jung Jaeil & Janáček Philharmonic Ostrava, Hypnosis Therapy
- Péterfy Bori & Love Band – 18. narodeninový koncert v Budapest Parku
A úprimne? Nechcelo sa mi ten objektív poslať späť. Vďaka clone f/2.8 som mala oveľa väčšiu voľnosť pri práci s časom uzávierky a svetlom. Menej kompromisov, čo je kľúčové, keď máš len tri skladby na fotenie koncertu, a ešte k tomu z obmedzených miest, ako to bolo na Queens of the Stone Age alebo Iggy Popa. Bude mi chýbať ale motivuje ma, aby sa čoskoro stal trvalým obyvateľom môjho fotobatohu. Aj keď je o dosť ťažší ako môj starý objektív s clonou f/4.
Moja festivalová sezóna sa pomaly končí – poslednou zastávkou bude Uprising Festival v Bratislave, kam sa vraciam už tretí rok. Skvelá atmosféra, veľa vizuálnych podnetov, krásne svetlá aj príroda pri vode. V septembri ma čakajú tattoo expá vo Varšave a Olomouci, kde budem tvoriť obsah pre umelcov a tiež festival Pro Musica Nostra, ktorý budem fotografovať. Ak vás zaujíma moja práca, sledujte ma na mojich profiloch na Instagrame alebo Facebooku.
Galéria
