Prvú recenziu na megapixlového kráľa 35mm čipu som vám ponúkol približne pred rokom. Hneď potom tento fotoaparát skončil v mojej každodennej fotografickej výbave a navštívil so mnou extrémne množstvo zákazok. Po roku jeho používania som si pre vás pripravil ďalšiu recenziu, ktorá zhodnotí jeho schopnosti.
Musím uznať, že fotoaparát ma ani po 12-mesačnom fotografovaní neprestal udivovať. Monštruózne rozlíšenie mi totiž prinieslo do záberov niečo, čo som pred tým nepoznal. Neskutočný dynamický rozsah, možnosti orezu a tiež obrovskú slobodu v postprocese. Aj napriek tomu, že ma niektorí kolegovia varovali a spomínali malé ISO, či pomalé sériové snímanie. Áno, sériové snímanie na úrovni 5 záberov za sekundu ma donútilo viac premýšľať a menej „cvakať.“ Ale najmä preto, že buffer sa rýchlo zaplnil a pomaly vyprázdnil. Problém s ISO-m som nepostrehol, bol však softvérovo limitovaný na nižšiu hodnotu, aby si Canon udržal rozdiel v modeloch.
Keď sa fotoaparát dostal do štúdiových podmienok, okamžite ožil. Presne pre toto bol totiž stvorený. 🙂 Jeho najväčšími zbraňami sú neskutočné a presné podanie farieb, rozlíšenie, zachovanie detailov a ostrosť. Ani v oblasti reportáží však nezaostal za konkurenciu a doslova valcoval! Vždy som sa mohol spoľahnúť na rýchly, presný autofocus a „lowlight situácie“ zvládal s prehľadom. Dokonca ani šum nie je taký zlý, ako každý vravel. Vďaka vyváženým parametrom sa z neho stal jednoznačný štúdiový kráľ a krásne sa uživil aj v reportáži. Je to jednoducho univerzálny fotoaparát na všetky príležitosti a ako bonus naviac – má neskutočné rozlíšenie!
