Využitie displeja a natáčanie videa na DLSR

Fotografovanie cez zadný displej

Model Olympus E-330 ponúkol ako prvý DSLR na svete tzv. funkciu Live View, ktorá umožňuje fotografovať cez zadný displej. Problém ale je, že sklopenie zrkadla otvorený cesty na senzor zakryje AF senzory a tým stratí zrkadlovka schopnosť zaostrovania. Riešiť je to možné niekoľkými spôsobmi:

1. Po stlačení spúšte sa krátkodobo vráti zrkadlo do základnej polohy, čím sa však preruší živý náhľad na displeji ale spustí sa funkcia AF senzorov. Po zaostrení sa zrkadlo znova sklopí a obnoví sa živý náhľad. Táto metóda je síce rýchlejšia, ale znamená nepríjemné prerušenie živého náhľadu a cvakanie zrkadla.
2. K zaostreniu sa použije priamo hlavný senzor a detekcia hrán (Contrast Detection) tak, ako to robia bežné kompaktné fotoaparáty. Táto metóda síce nepreruší živý náhľad, ale je celkovo pomalšia. Na druhú stranu zaostrenie pomocou hlavného senzoru s vysokým rozlíšením umožňuje zaostriť na ktoromkoľvek mieste snímku a využiť pre zaostrenie aj pokročilé mechanizmy bežne známe z kompaktných fotoaparátov. Medzi ne môžeme zaradiť napríklad detekciu tvár (Face detection), ktorá na snímke vyhľadá tvár a zaostrí na ňu.

Rôzne typy DSLR používajú k zaostrovaniu pri živom náhľade buď metódu 1 alebo 2, niektoré umožnia aj výber metódy v menu, niektoré však pri živom náhľade nezaostrujú vôbec. Pri živom náhľade je obvykle možné zapnúť aj tzv. živý histogram (Live Histogram) či simuláciu expozície, ktorá sa maximálne snaží ukázať vzhľad budúcej fotografie.

Unikátny systém živého náhľadu ponúka v niektorých svojich DSLR firma Sony, ktorá do šachty hľadáčiku umiestnila ďalší senzor. Vďaka nemu sa živý náhľad nerealizuje pomocou hlavného senzoru, ale po malej zmene polohy zrkadla v hľadáčiku práve pomocou tohto senzoru. Výhoda tohto riešenia je v tom, že živý náhľad je možné realizovať aj pri hlavnom zrkadle, ktorý je sklopený nadol a to aj pri plne zachovanej funkčnosti AF senzorov.

Natáčanie videa

Aj keď to pre digitálne zrkadlovky nie je typické, mnoho z nich dokáže natáčať video a to aj so stereom, prípadne mono zvukom. Podobne ako fotografia má však video množstvo parametrov, ktorými si DSLR môžu líšiť:

Rozlíšenie videa a prekladanie

Prvým parametrom každého videa je jeho rozlíšenie v pixeloch. Je to obdoba rozlíšenia fotografie, akurát pre všetky za sebou idúce snímky videa. V prípade, že má fotoaparát režimy lepšie ako je klasický PAL, je potrebný konektor HDMI, inak nie je možné vo vyššej kvalite video premietať priamo z fotoaparátu. Vyššiu kvalitu premietania je však  možné dosiahnuť použitím dát na pamäťovej karte a premietanie na inom zariadení. Klasická televízia (nie LCD či plazmová) však lepšiu kvalitu ako PAL nedokáže zobraziť. So zvyšovaním rozlíšenia však stúpa veľkosť video súboru a tým klesá aj maximálna doba videa v minútach.

Počet snímkov za sekundu  (Frame Rate)

Frame Rate je počet snímkov za sekundu (fps, frames per second) a dnešným štandardom je 25 fsp (PAL) alebo 29,97 fsp (NTSC). Minimum pre dosiahnutie ilúzie plynulého pohybu je aspoň 10 fotografií za senukndu.

Pomer strán (aspect ratio)

Pomer strán udáva pomer vodorovnej a zvislej strany videa. Klasické televízory majú pomer obrazoviek typicky 4:3, LCD a plazmové HDTV televízory obvykle používajú  širokouhlé obrazovky 16:9. Rada DSLR má však pomer strán senzoru 3:2 a takto natáčajú aj video. Video nie je žiadny problém zobraziť v inom pomere strán, deformujú sa tým ale rozmery.

Formát kompresie, použitý kodek

Rovnako ako fotografia môže byť na kartu uložená v rôznych dátových formátoch (JPEG, RAW, TIFF atď), môže byť aj video na kartu uložené v rôznych video formátoch (AVI, MOV, MPEG). Množstvo video formátov (napr. AVI) však neobsahuje presnú definíciu kompresnej metódy (kodeku) a tak je potrebné informáciu ešte doplniť o spôsob kompresie čiže použitý kodek. Software prehrávajúci video musí byť schopný príslušný kodek rozkódovať.

Dátový tok (bit rate, bit stream)

Rovnako ako JPEG môže naštartovať stupeň kompresie vo vzťahu k výslednej veľkosti súboru, môže aj videokodek umožniť nastavenie dátového toku alebo bit rate. Platí, že čím je vyšší dátový tok, tým je kvalita súboru vyššia, ale tým je vyššia aj výsledná veľkosť súboru. Dátový tok, ktorý produkuje kodek, sa meria v bitoch za sekundu (bir per second, bps) alebo kilobitoch za sekundu (kbps) či megabitoch za sekungu (Mbps).

Zvuk (audio)

Ak fotoaparát nahráva video aj so zvukom (alebo stereo zvukom),  tak vo videosúbore je zakódovaný aj zvuk. Znova ale platí, že zvuk je možné kódovať a komprimovať rôznymi spôsobmi, a tak o kódovaní zvuku platia podobné pravidlá ako pri kódovaní a kompresii videa.