V poslednej dobe sú ľudia čoraz viac posadnutí technickými parametrami fotoaparátov. Uvedomil som si to s príchodom Canon 6D mark II. Tento fotoaparát som mohol otestovať hneď, ako ho Canon ohlásil. Samozrejme, nemohli mi dať „ostrý“ kus, ktorý sa bude predávať, ale iba jeho sample verziu. Ide o fotoaparát, ktorý nie je na 100% zhodný s predávaným modelom. Jeho schopnosti sú do veľkej miery obmedzené. Môžu sa totiž vyskytovať problémy s ostrosťou, šumom na fotografiách a môže chýbať aj podpora RAW.
Niektorí fotografi sa však rozhodli práve model 6D mark II podrobiť testu, uverejniť RAW súbory a porovnať ich dynamický rozsah. Aby som to vysvetlil jasnejšie – je to podobné tomu, akoby sa rozhodli testovať silu motora nového auta. No jeho výkon je elektronicky obmedzený, namiesto benzínu natankovali diesel a sťažujú sa, že neťahá. 🙂
Dobrá správa je, že to nakoniec celej veci pomohlo. Ľudia, ktorých tento fotoaparát zaujímal len kvôli číslam, sa totiž oddelili od tých, ktorých nadchli naozaj dôležité parametre. To znamená rýchlosť a presnosť ostrenia, či to, ako sa správa ISO v zlých svetelných podmienkach. Len tak medzi nami – to, či je dynamický rozsah 13.9, alebo 14.3 (čísla sú vymyslené), je zanedbateľné, ak neviem správne fotiť. Keď používam automatiku, alebo poloautomatiku a tá mi nastaví zlé hodnoty, alebo neviem správne komponovať záber, potom mi nepomôže ani dynamický rozsah 16EV (ako majú napríklad stredoformáty).
Ale naspäť k našej téme. 🙂 Podobné diskusie vidím aj pri objektívoch. MTF grafy a grafy ostrosti nám poskytujú naozaj podstatné informácie, ale ani tie nie sú pre fotografov to najdôležitejšie. Čím drahší objektív si kúpim, tým kvalitnejšie MTF grafy bude mať. Ostrosť, bokeh, chromatická aberácia či materiály – všetko bude perfektné. Ale čo z toho, keď som si ho nedal vykalibrovať, alebo pracujem štýlom „zaostri na stred a prekomponuj“?
Niekedy sa zdá, že dnes ľudí zaujímajú len čísla. Koľko mesačne zarábam, koľko ma stojí hypotéka, koľko „koní“ má moje auto, akú „ramku“ má môj telefón, alebo koľko palcov má môj monitor. Zabúda sa však na to, že omnoho dôležitejší je pocit, čo platí špeciálne pri fotení. Fotografia je totiž umenie a umenie nie je o číslach, ale o výslednej atmosfére a emócii. Pozeráme sa na to, na akom polometri sa robila frekvenčná separácia, koľko Mpx má rozlíšenie – a v akom DPI. Namiesto toho, aby sme diskutovali o zmysle fotografie, pýtame sa, s akým objektívom bola fotená. Umenie tak deformujeme na obyčajné technické remeslo. Zabúdame na krásu, radosť z tvorby, kompozíciu, nápad a to najdôležitejšie – odkaz svetu!
Na záver vám chcem ukázať jeden záber, ktorý sa fotil na starý objektív za 12€. Objektív, ktorý má všetky možné chyby, ale práve vďaka nim dáva fotografiám jedinečnú atmosféru.
